Trojbod

Svištím na bajku cez lány kukuričných polí. Popri ceste vanie technické konope. Slnko mi pečie na krk a prehadzujem na najťažší prevod. Dobajkujem až k sochám a okrúhlemu kamennému stolu. Z ruksaku vytiahnem horalku, obložený rožok a liter vody. Sadám si na stôl do tureckého sedu a okom pasiem po krajine. Prehnali sa po nej Rimania, Tatári, Turci, Kelti a ja. Viem, že som vzišla z tejto zeme. Okej, narodila som sa v Handlovej, žila som v Nedožeroch, do školy som chodila v Pravne a na gympel v Prievidzi, ale to je jedno. V skutočnosti pochádzam odtiaľto.

Vzduch sa tetelí. Zahryznem do rožku. Kúštik salámy z Jednoty na Dulku sa vyšmykne z druhého konca a capne na stôl, rovno na maďarský erb. Prehltnem dúšok vody a z poľa prichádza čierne auto so zadymenými sklami.

Z auta vystúpi Arab a rozloží si na trávu malý farebný koberček. Kľakne si naň a trikrát zvolá Allahu Akbar. Abrakadabra. Avadakedavra. Obaja pozeráme rovnakým smerom. On sa klania Alahovi a ja pomaly odhrýzam z rožka. Keď sa doklania, zroluje koberček a otvorí dvere auta. Vystúpi z neho žena v burke a malé dieťa.

Došuštia po tráve až k stolu, na ktorom sedím s prekríženými nohami ako Budha. Zo slnka už vidieť len polovicu. Arab sa ma pýta, ktorým smerom je Maďarsko. Mávnem rukou. Nasadnú na bicykel a odfrčia. Vyťahujem z ruksaku telefón a volám starkým. Odhodlávam sa na to týždne, neviem, prečo. Asi kvôli tej ťažobe a blízkej smrti. Starký ma naučil rozoznávať motýle, chytali sme ich spolu na lúke do záclony na kovovej obruči a roztláčali sme prstami ich malé chlpaté hlavičky, aby sme ich mohli s roztiahnutými kriídlami napichať do polystyrénu. Starká ma naučila štrikovať. Nenaučila ma ale vždy na konci radu ubrať očko, a tak sa z úzkeho pásiku postupne vyštrikoval pomaly metrový šál. Ten sa nezmestil na malé detské ihlice, ktoré zhrdzaveli z môjho urputného potu, tak som ho nechala tak. Telefón zvoní, popri čakaní odliepam salámu zo stola. Nikto nedvíha a mne odľahne.

Zoskočím zo stola a ľahnem si na jednu zo sôch. Socha mi zje horalku rovno z ruky a na hlavu jej capne vtáčie gavno. Nasadnem do auta so zadymenými sklami. Popri ceste vanie kukurica. Slnko mi červenie rovno do tváre a preraďujem na trojku. Strhnem volant, prerazím kukuricu a zrazím Rimana, Tatára, Turka aj Kelta. Červená - zelená pre blázna stvorená. Neznášam smrad varenej kukurice. Vystúpim z auta a stretám samu seba.