Ostatné dni
Mi z nich zostali len dáke črepiny, ale aj rozťahané príjemné neplánované zlepence, či čo.
Doma
"Dobrý deň, ujko, jak sa vodí?"
"No, šak, dneska sme boli na bicykloch, hen, v Porube, a dali sme si také koliečko až do Malinovej, zastavili sme sa v troch krčmách a hodili zopár štamperlíkov. Reku, dobre sme si zašportovali, aj krk mi trocha spálilo. Teraz idem, hen, k susedovi oproti, zamurovať stenu, či čo to. Tu mu, aha, nesiem pálené. A čo, toto je tvoja sestra?"
"Nie, kamarátka, ideme spolu behať na Kúty."
"Jaj, no, dobre, deti moje, choďte, ploďte sa a množte!"
"To ale nie je moja frajerka. Majte sa, ujko!"
"No, nevadí, choďte teda v mene Božom!"
"Dobrý večer, Ružena, predáš mi kusovku? Dá sa to ešte?"
"Dá, daj si, Terezka, ako zamladi."
"Ďakujem, Ružena, vieš ako, biedu triem zasa, ale od mája už nebudem, mám zasa robotu."
"No, veď si študovaná. Tu máš jednu, zadarmo."
Našla som v lese kus včelieho plástu, visel z drôtika na drevenom ráme. Odtrhla som ho a namierila proti slnku. Uvidela som desiatky sĺnk. Fakt, skús to a uvidíš. Desiatky jantárových sĺnk. Amber. Kopec šesťuholníkových striptérok. Alebo, vieš čo, radšej to neskúšaj.
Teplo desiatok sĺnk v mihu roztopilo ščavnaté voskové minibunky a všetko mi to stieklo po prstoch. Nos mi obtrela medová vôňa spolu so smradom spálených včelích hláv. Vylízala som to všetko z prstov a pozerala na desiatky sĺnk pravidelne rozostavaných na oblohe, ktoré tam otlačil plást.
Spálili ma, tak ako boli, pekne, postupne, ako posledného chudáka, tam, v lese. Fakt, zaňuchaj to a zacítiš.
Choď ma tam pozbierať, prosím ťa, daj ten popol dohromady, nejak ma povymetaj z tej jarnej krikľavej trávy. Len nech to tam nezostane také roztrúsené, prosím ťa. Vysyp ma do mora, nech to trochu napučí, alebo čo, len nech to nie je suché, do pi*e.
Pozri na oblohu, je to tam, kamaráde. Alebo, vieš čo, radšej tam nepozeraj.
V posledný deň
zoschne ti dreň. Fakt, veď uvidíš.
V Prievidzi
Po chodníku a prechode pre chodcov vietor rozfukuje vyplnené lajstre - od súdu, popred daňový až po pracák.
Nechty vol. II.:
"Som minule videla nápis na dverách bordelu, že "ženám vstup zakázaný", to akože čo mám robiť, ak som náhodou lesba? Šak to je diskriminácia!"
"To si sa tam normálne bola pozrieť až k dverám?"
"Nie, to už od cesty vidno ten nápis. Veď poďme sa tam niekedy pozrieť, že či nás pustia, ja by som si kľudne dala drink, tam, so ženami."
"Po výplate skočíme."
"Aha, už mi zasa volá ten debil, čo mi tu minule tlačil kaleráby, no ja si ho neobjednám, takého úchyla škaredého. No, hotovo, desať eur to bude."
Brno ožilo s príchodom prvej tohtoročnej návštevy:
Víkendové jarné menučko:
Raňajky:
Rožky, mozarella, rajčiny a rum.
Svačina:
Pivo, rum a Lužánky.
Obed:
Pivo, rožky, pomazánka.
Olovrant:
Jahody a fernet.
Večera:
Pivo, Kamenka a bolonské špágy k tomu.
V Prahe
Výročie:
"Libey, veď my sme vlastne na výlete! Odfoť ma, tunak, pri tejto stene!"
"Ach, Terézia Retardácija, postav sa tam teda. Poď, dáme cigu tu, na slnku. Ktorým smerom je vlastne Vltava? Počkaj, pozriem v mobile. Tu by sa ti páčilo, Tereziána, však? Vyzerá to tu ako v gette. Čo, nasťahujeme sa do Prahy?"
"Ee. kamaráti by mi chýbali. Poďme sa najesť, nech sme na koncerte sýti, aj dáku kávu by sme mohli. Pozri, aha, Ulica Milady Horákové, ako aj v Brne. Načo sa sem trepať?"
"Tešíš sa na koncert, Tereziána?"
"Teším, šerdco moje."
stena v Prahe
V Banskej Bystrici. Slovenský humor vo filme
"Vieš, český humor, to je taký ten láskavý, trochu smutný, o všelijakých smiešnych postavičkách."
"A slovenský?"
"Najebať sa, zajebať si a ojebať."
Na Muránskej planine
Koniec sveta sa stáva na Poludnici, pofajčieva marsku v hostinci a kvasí pod osamoteným stromom nad lúkami. Koniec sveta nakoniec zišiel až do Revúcej, ale ďalej to nedal.
V Bratislavke
Pri Justičáku sa spustila fontána a kúpila som si modro-biele letné šaty s vreckami.
Ikona Škandálu sa mi pri víne zdôverila, že musí vo svojom živote niečo zmeniť, ale ešte nevie, čo.
Na prechode pri Medickej stojí chlapík a nežne sa prihovára drobnému zvieraťu, ktoré má v ruksaku. Hladká ho, šúcha sa oň, div ho neoblíže. Prizriem sa lepšie. Zviera je plyšové a chlapík má nahusto zjazvené predlaktie.
Dvaja malí chlapci, jeden ryšavý a druhý chudý ako trieska synchrónne nacvičujú balet na zastávke pri Axiome.
S Faunom gottkujeme na Socku a tlačíme palacinky na Námestí Mareka Čulena.
Dala som si veľa kávy, tak som sa musela ísť vyčúrať na vecká svojej alma mater. Ani teraz tam nebol hajzlák.
Pri Justičáku sa nachvíľu zastavila fontána. Idem ja odtiaľto, teda, dusno je.
Vybrala som sa na pochôdzku mestom, aby som si užila posledný deň svojej nezamestnanosti, že si sadnem k Dunaju, alebo tak, ale nedokázala som to nikde zakotviť, furt ma to len ťahalo po tých najzaplnenejších uliciach a cestách. Nemohla som nájsť kľud, už ma začalo aj pichať v bedrovom kĺbe, až som sa vrátila na Filiálku a odtiaľ zasa späť na Kamenné dať si vietnamskú polefku. Škoda, namiesto poriadnych kusov mäsa mi tam nahádzali len nejaké šľachy a kožky, čo im pozostávali z obeda. Potom sa dostavil aj dážď i s vytúženým pokojom a mohla som sa ísť socializovať.
Hra
Ja viem, že ty vieš, dokonca aj oni to vedia, keby si náhodou nevedel, aj keď si myslíš, že to majstrovsky kryješ. Ty priskočíš, ja odskočím, ja priskočím, ty odskočíš, ale už sa nikdy nepreskočíme. Vieš, že to tak je, ja viem, že to tak je. Možnože to takto bude navždy, ani sa nepýtam, dokedy. Hlavne, že je to zábava. Aj keď miestami trochu nebezpečná, všakže.
Som mizerná hráčka, ale skvelo pozorujem. Hrám to však na hráčku. Robím sa, že nevidím, ako pozeráš, ale viem to, aj ty vieš, že sa robím, akože nič nevidím. Sme súperi a spiklenci zároveň. Smiešne je, že to nehráme nielen pred ostatnými, ale aj sami pred sebou. Obaja vieme, že ak by z nás vypadla pravda, bola by to katastrofa. Ktovie, prečo? Jednoducho, odhalenie by bola oveľa väčšia nuda. O to viac, keď pravda je zrejmá.
Doma
"Dobrý deň, ujko, jak sa vodí?"
"No, šak, dneska sme boli na bicykloch, hen, v Porube, a dali sme si také koliečko až do Malinovej, zastavili sme sa v troch krčmách a hodili zopár štamperlíkov. Reku, dobre sme si zašportovali, aj krk mi trocha spálilo. Teraz idem, hen, k susedovi oproti, zamurovať stenu, či čo to. Tu mu, aha, nesiem pálené. A čo, toto je tvoja sestra?"
"Nie, kamarátka, ideme spolu behať na Kúty."
"Jaj, no, dobre, deti moje, choďte, ploďte sa a množte!"
"To ale nie je moja frajerka. Majte sa, ujko!"
"No, nevadí, choďte teda v mene Božom!"
"Dobrý večer, Ružena, predáš mi kusovku? Dá sa to ešte?"
"Dá, daj si, Terezka, ako zamladi."
"Ďakujem, Ružena, vieš ako, biedu triem zasa, ale od mája už nebudem, mám zasa robotu."
"No, veď si študovaná. Tu máš jednu, zadarmo."
Našla som v lese kus včelieho plástu, visel z drôtika na drevenom ráme. Odtrhla som ho a namierila proti slnku. Uvidela som desiatky sĺnk. Fakt, skús to a uvidíš. Desiatky jantárových sĺnk. Amber. Kopec šesťuholníkových striptérok. Alebo, vieš čo, radšej to neskúšaj.
Teplo desiatok sĺnk v mihu roztopilo ščavnaté voskové minibunky a všetko mi to stieklo po prstoch. Nos mi obtrela medová vôňa spolu so smradom spálených včelích hláv. Vylízala som to všetko z prstov a pozerala na desiatky sĺnk pravidelne rozostavaných na oblohe, ktoré tam otlačil plást.
Spálili ma, tak ako boli, pekne, postupne, ako posledného chudáka, tam, v lese. Fakt, zaňuchaj to a zacítiš.
Choď ma tam pozbierať, prosím ťa, daj ten popol dohromady, nejak ma povymetaj z tej jarnej krikľavej trávy. Len nech to tam nezostane také roztrúsené, prosím ťa. Vysyp ma do mora, nech to trochu napučí, alebo čo, len nech to nie je suché, do pi*e.
Pozri na oblohu, je to tam, kamaráde. Alebo, vieš čo, radšej tam nepozeraj.
V posledný deň
zoschne ti dreň. Fakt, veď uvidíš.
V Prievidzi
Po chodníku a prechode pre chodcov vietor rozfukuje vyplnené lajstre - od súdu, popred daňový až po pracák.
Nechty vol. II.:
"Som minule videla nápis na dverách bordelu, že "ženám vstup zakázaný", to akože čo mám robiť, ak som náhodou lesba? Šak to je diskriminácia!"
"To si sa tam normálne bola pozrieť až k dverám?"
"Nie, to už od cesty vidno ten nápis. Veď poďme sa tam niekedy pozrieť, že či nás pustia, ja by som si kľudne dala drink, tam, so ženami."
"Po výplate skočíme."
"Aha, už mi zasa volá ten debil, čo mi tu minule tlačil kaleráby, no ja si ho neobjednám, takého úchyla škaredého. No, hotovo, desať eur to bude."
Brno ožilo s príchodom prvej tohtoročnej návštevy:
Víkendové jarné menučko:
Raňajky:
Rožky, mozarella, rajčiny a rum.
Svačina:
Pivo, rum a Lužánky.
Obed:
Pivo, rožky, pomazánka.
Olovrant:
Jahody a fernet.
Večera:
Pivo, Kamenka a bolonské špágy k tomu.
V Prahe
Výročie:
"Libey, veď my sme vlastne na výlete! Odfoť ma, tunak, pri tejto stene!"
"Ach, Terézia Retardácija, postav sa tam teda. Poď, dáme cigu tu, na slnku. Ktorým smerom je vlastne Vltava? Počkaj, pozriem v mobile. Tu by sa ti páčilo, Tereziána, však? Vyzerá to tu ako v gette. Čo, nasťahujeme sa do Prahy?"
"Ee. kamaráti by mi chýbali. Poďme sa najesť, nech sme na koncerte sýti, aj dáku kávu by sme mohli. Pozri, aha, Ulica Milady Horákové, ako aj v Brne. Načo sa sem trepať?"
"Tešíš sa na koncert, Tereziána?"
"Teším, šerdco moje."
V Banskej Bystrici. Slovenský humor vo filme
"Vieš, český humor, to je taký ten láskavý, trochu smutný, o všelijakých smiešnych postavičkách."
"A slovenský?"
"Najebať sa, zajebať si a ojebať."
Na Muránskej planine
Koniec sveta sa stáva na Poludnici, pofajčieva marsku v hostinci a kvasí pod osamoteným stromom nad lúkami. Koniec sveta nakoniec zišiel až do Revúcej, ale ďalej to nedal.
V Bratislavke
Pri Justičáku sa spustila fontána a kúpila som si modro-biele letné šaty s vreckami.
Ikona Škandálu sa mi pri víne zdôverila, že musí vo svojom živote niečo zmeniť, ale ešte nevie, čo.
Na prechode pri Medickej stojí chlapík a nežne sa prihovára drobnému zvieraťu, ktoré má v ruksaku. Hladká ho, šúcha sa oň, div ho neoblíže. Prizriem sa lepšie. Zviera je plyšové a chlapík má nahusto zjazvené predlaktie.
Dvaja malí chlapci, jeden ryšavý a druhý chudý ako trieska synchrónne nacvičujú balet na zastávke pri Axiome.
S Faunom gottkujeme na Socku a tlačíme palacinky na Námestí Mareka Čulena.
Dala som si veľa kávy, tak som sa musela ísť vyčúrať na vecká svojej alma mater. Ani teraz tam nebol hajzlák.
Pri Justičáku sa nachvíľu zastavila fontána. Idem ja odtiaľto, teda, dusno je.
Vybrala som sa na pochôdzku mestom, aby som si užila posledný deň svojej nezamestnanosti, že si sadnem k Dunaju, alebo tak, ale nedokázala som to nikde zakotviť, furt ma to len ťahalo po tých najzaplnenejších uliciach a cestách. Nemohla som nájsť kľud, už ma začalo aj pichať v bedrovom kĺbe, až som sa vrátila na Filiálku a odtiaľ zasa späť na Kamenné dať si vietnamskú polefku. Škoda, namiesto poriadnych kusov mäsa mi tam nahádzali len nejaké šľachy a kožky, čo im pozostávali z obeda. Potom sa dostavil aj dážď i s vytúženým pokojom a mohla som sa ísť socializovať.
Hra
Ja viem, že ty vieš, dokonca aj oni to vedia, keby si náhodou nevedel, aj keď si myslíš, že to majstrovsky kryješ. Ty priskočíš, ja odskočím, ja priskočím, ty odskočíš, ale už sa nikdy nepreskočíme. Vieš, že to tak je, ja viem, že to tak je. Možnože to takto bude navždy, ani sa nepýtam, dokedy. Hlavne, že je to zábava. Aj keď miestami trochu nebezpečná, všakže.
Som mizerná hráčka, ale skvelo pozorujem. Hrám to však na hráčku. Robím sa, že nevidím, ako pozeráš, ale viem to, aj ty vieš, že sa robím, akože nič nevidím. Sme súperi a spiklenci zároveň. Smiešne je, že to nehráme nielen pred ostatnými, ale aj sami pred sebou. Obaja vieme, že ak by z nás vypadla pravda, bola by to katastrofa. Ktovie, prečo? Jednoducho, odhalenie by bola oveľa väčšia nuda. O to viac, keď pravda je zrejmá.
Komentáre
Zverejnenie komentára