Pionieri
Pred rokom sme otehotneli. “Sme” preto, lebo sme to prežívali aj spolu, aj každý po svojom.
Nebolo to úplne “najkrajšie obdobie v živote ženy”, bolo krásne, ale proste iné. A myslím, že by sa malo viac hovoriť o tom, aké to je obdobie v živote muža. Od Robieca som sa totiž dozvedela samé zaujímavé veci o jeho prežívaní toho celého! Napríklad, že až keď je dieťa naozaj viditeľné na ultrazvuku v dvanástom týždni, tak pochopí, že sa to naozaj deje! To som si napríklad ja vôbec neuvedomovala, keďže som mala malé bábä v tele od začiatku a už som sa s ním za ten čas zžila.
Napriek tomu, že je vraj teraz každý tehotný, v našom najbližsom okolí sa nevyskytoval takmer nikto, aspoň nie z ľudí, s ktorými sa pravidelne stýkam. Všade som čítala sťažnosti, ako mi budú cudzí ľudia na ulici chytať brucho, dávať nevyžiadané rady, že ma obklopí hejno veštíc a budú mi hroziť, že “veď počkaj, keď…”, že mi bude strašne zle, že budú mať všetci blbé poznámky. Nič z tohto som nezažila – okrem jedného pokusu, ktorý bol udusený hneď v zárodku, predpovede (aj keď pravdivej) od mamky, že to bude určite dievča, lebo mám fľakatú tvár a starká sa hneď pýtala, kedy bude "veselka". A trochu ma naštval doktor, ktorý mi po jednej prehliadke povedal: “Vy mi ale děláte radost, milá maminko!” Ale to je asi všetko.
Rozmýšľam, kde sa stala chyba? Možno je to tým, že žijeme ďaleko od rodiny a nikto nám do ničoho nekecal? Že máme super rodinu? Alebo tým, že máme super kamarátov? Že sme sami super? Že žijem v inom vesmíre ako Kristína Tormová a jej radodajky?
Neviem, každopádne, tehotenstvo som prežila takto:
1. Spravila som jedno z najzásadnejších životných rozhodnutí a vyhodila som vansky s tým, že ich už nikdy nebudem nosiť. Sú strašne nepohodlné a tam, kde sú palce sa mi vždy urobili diery
2. Bola som na štyroch festivaloch a na troch z nich som mala trošku pocit, že tam nepatrím
3. Zažila som dve hrotenice hroteníc, ale to som ešte nemala potvrdené, že sa niečo deje
4. Bajkovala som asi až do siedmeho mesiaca, potom už bola na to príliš veľká kosa
5. Urbexovali sme a chválapánubohu som nestúpila na žiadnu črepinu ani hrdzavý klinec a nedostala spolu s dieťaťom tetanus a gangrénu nohy (čo sa pri tom bežne stáva)
6. Chodila som do sauny a na masáž. Top shit
7. Povedala som si, že sa budem pestovať a v šiestom mesiaci som bola prvýkrát v živote na pedikúre. Teta pedikurička smrdela ako dvadsať cíg. Okej, objednala som sa k nej cez Zľavomat, ale aj tak. Úprimne mi povedala, že nemám chodiť často, pretože potom kožka na päte rohovatie ešte viac
8. V štvrtom mesiaci sme išli na Ukrajinu, kde sme sa učili jazdiť na polodivokých horských koníkoch hucul. V jeden deň sa strhla búrka akurát v čase, keď sme schádzali z vrchu, kone sa vyplašili, a tak som si aj trochu zacválala. Okrem tejto skúsenosti som sedela na koni len raz, a to pred dvadsiatimi rokmi na dedinských hodoch a len preto, aby som mala super fotku. Tak trochu som si na Ukrajine splnila sen, pretože v tých desiatich rokoch som raz našla inzerát na predaj koňa za 10 000 slovenských korún a seriózne som zvažovala jeho kúpu. Začala som si odkladať drobné do ružovej pokladničky a chodila som za dedinu obzerať pozemky, kde by mohol mať výbeh. Všetky peniaze som ale nanešťastie minula na žuvačky s nálepkami pokémonov, a tak som si spravila koňa z ohnutého kmeňa stromu pri cintoríne. Z diaľky som sa rozbehla a vyskočila na stromového koňa, na ktorom som sekundu akože cválala, potom som zoskočila dole a opakovala som to aj pol hodinu. Krásne časy
9. Otrávila som sa párkom z hot-dogu Fornetti na stanici v Užhorode. Na letisku po nás prišiel cez Uber týpek v kabriolete, v ktorom som dávila prvýkrát po asi pätnástich rokoch. Našťastie som mala pri sebe vrecko z lietadla
10. Prestali mi chutiť cigy, ale už mám na ne znova sem-tam chuť
11. Zjedla som asi tonu jabĺk
12. Zažili sme prvé Vianoce mimo rodičov
13. V piatom mesiaci sme boli na jesennej túre
14. Leteli sme z Prahy do Košíc v smiešnom malom hlučnom lietadielku. Odporúčam
15. V prvom trimestri som v najväčšej letnej páľave išla pozrieť brata do kúpeľov Smrdáky, čo sa ukázalo ako nie najlepší nápad a skoro celú návštevu som radšej ležala na lavičke v parku. Jeden z kúpeľných domov má názov Vietoris. Ale vďaka tomu som navštívila Šajdíkove Humence, kde som prestupovala na vlak
16. Zle mi bolo sotva dva týždne, kedy som musela pracovať tak, že som ležala na zemi na chrbte a noťas mi rozpaľoval stehná v už aj tak šialenom augustovom krematóriu
17. Speaking of krematórium, v lete som si pri ovievaní nechtiac pichla do oka dreveným vejárom a poškriabala som si rohovku. Väčšiu bolesť som nezažila, teda okrem pôrodu
18. Prestala som si ohrýzať nechty
19. Bola som strašne nad vecou a problémy iných ľudí mi pripadali banálne
20. Prvýkrát v živote som sa na Sardínii nechala unášať obrovskými vlnami
21. Strašne som sa bála, že budem hrozná mamka
22. Konečne som si vybavila českú kartičku poistenca, čo ma stálo štyri mesiace života
23. Kúpila som si len: jedny tehotenské nohavice a legíny. Ku koncu som vlastne nič iné nenosila
24. Rozpadol sa mi jeden zub
25. V MHD mi za celý čas uvoľnili miesto presne dvaja ľudia. Nesťažujem sa, iba bolo zábavné to pozorovať
26. Niežeby som sa niekedy cítila sexy, ale ku koncu som si pripadala ako bezpohlavná obrovská vec
27. Nakreslila som doma komix, a to aj vďaka tomu, že sa mi ku koncu nechcelo takej obrovskej chodiť vonku po zime
28. Dožila som sa tridsiatky
29. Bola som strašne roztržitá a veľa som plakala
30. Zasadili sme čerešňu a vykynožili orgován
31. Deň pred pôrodom som bola ešte na jóge
32. Pochopila som niektorým konaniam a rozhodnutiam svojich rodičov počas môjho detstva (a fungovaniu ľudstva tak celkovo) a bolo mi ľúto, že som na nich bola vtedy zlá. Teraz už viem, aké to je byť rodičom
33. Zanikol Nu Spirit, môj milovaný Unijazz, tento rok je posledný Nachtdigital a končí aj Účko, čo prijímam ako znamenie konca éry a začiatok zodpovedného života s dieťaťom
34. Vedci potvrdili, že v srdci Mliečnej dráhy je masívna čierna diera, ale my sme zistili, že skutočným stredom našej galaxie je naša Zoja
35. A tá je múdra, šikovná a krásna, presne v tomto poradí.
Nebolo to úplne “najkrajšie obdobie v živote ženy”, bolo krásne, ale proste iné. A myslím, že by sa malo viac hovoriť o tom, aké to je obdobie v živote muža. Od Robieca som sa totiž dozvedela samé zaujímavé veci o jeho prežívaní toho celého! Napríklad, že až keď je dieťa naozaj viditeľné na ultrazvuku v dvanástom týždni, tak pochopí, že sa to naozaj deje! To som si napríklad ja vôbec neuvedomovala, keďže som mala malé bábä v tele od začiatku a už som sa s ním za ten čas zžila.
Napriek tomu, že je vraj teraz každý tehotný, v našom najbližsom okolí sa nevyskytoval takmer nikto, aspoň nie z ľudí, s ktorými sa pravidelne stýkam. Všade som čítala sťažnosti, ako mi budú cudzí ľudia na ulici chytať brucho, dávať nevyžiadané rady, že ma obklopí hejno veštíc a budú mi hroziť, že “veď počkaj, keď…”, že mi bude strašne zle, že budú mať všetci blbé poznámky. Nič z tohto som nezažila – okrem jedného pokusu, ktorý bol udusený hneď v zárodku, predpovede (aj keď pravdivej) od mamky, že to bude určite dievča, lebo mám fľakatú tvár a starká sa hneď pýtala, kedy bude "veselka". A trochu ma naštval doktor, ktorý mi po jednej prehliadke povedal: “Vy mi ale děláte radost, milá maminko!” Ale to je asi všetko.
Rozmýšľam, kde sa stala chyba? Možno je to tým, že žijeme ďaleko od rodiny a nikto nám do ničoho nekecal? Že máme super rodinu? Alebo tým, že máme super kamarátov? Že sme sami super? Že žijem v inom vesmíre ako Kristína Tormová a jej radodajky?
Neviem, každopádne, tehotenstvo som prežila takto:
1. Spravila som jedno z najzásadnejších životných rozhodnutí a vyhodila som vansky s tým, že ich už nikdy nebudem nosiť. Sú strašne nepohodlné a tam, kde sú palce sa mi vždy urobili diery
2. Bola som na štyroch festivaloch a na troch z nich som mala trošku pocit, že tam nepatrím
3. Zažila som dve hrotenice hroteníc, ale to som ešte nemala potvrdené, že sa niečo deje
4. Bajkovala som asi až do siedmeho mesiaca, potom už bola na to príliš veľká kosa
5. Urbexovali sme a chválapánubohu som nestúpila na žiadnu črepinu ani hrdzavý klinec a nedostala spolu s dieťaťom tetanus a gangrénu nohy (čo sa pri tom bežne stáva)
6. Chodila som do sauny a na masáž. Top shit
7. Povedala som si, že sa budem pestovať a v šiestom mesiaci som bola prvýkrát v živote na pedikúre. Teta pedikurička smrdela ako dvadsať cíg. Okej, objednala som sa k nej cez Zľavomat, ale aj tak. Úprimne mi povedala, že nemám chodiť často, pretože potom kožka na päte rohovatie ešte viac
8. V štvrtom mesiaci sme išli na Ukrajinu, kde sme sa učili jazdiť na polodivokých horských koníkoch hucul. V jeden deň sa strhla búrka akurát v čase, keď sme schádzali z vrchu, kone sa vyplašili, a tak som si aj trochu zacválala. Okrem tejto skúsenosti som sedela na koni len raz, a to pred dvadsiatimi rokmi na dedinských hodoch a len preto, aby som mala super fotku. Tak trochu som si na Ukrajine splnila sen, pretože v tých desiatich rokoch som raz našla inzerát na predaj koňa za 10 000 slovenských korún a seriózne som zvažovala jeho kúpu. Začala som si odkladať drobné do ružovej pokladničky a chodila som za dedinu obzerať pozemky, kde by mohol mať výbeh. Všetky peniaze som ale nanešťastie minula na žuvačky s nálepkami pokémonov, a tak som si spravila koňa z ohnutého kmeňa stromu pri cintoríne. Z diaľky som sa rozbehla a vyskočila na stromového koňa, na ktorom som sekundu akože cválala, potom som zoskočila dole a opakovala som to aj pol hodinu. Krásne časy
9. Otrávila som sa párkom z hot-dogu Fornetti na stanici v Užhorode. Na letisku po nás prišiel cez Uber týpek v kabriolete, v ktorom som dávila prvýkrát po asi pätnástich rokoch. Našťastie som mala pri sebe vrecko z lietadla
10. Prestali mi chutiť cigy, ale už mám na ne znova sem-tam chuť
11. Zjedla som asi tonu jabĺk
12. Zažili sme prvé Vianoce mimo rodičov
13. V piatom mesiaci sme boli na jesennej túre
14. Leteli sme z Prahy do Košíc v smiešnom malom hlučnom lietadielku. Odporúčam
15. V prvom trimestri som v najväčšej letnej páľave išla pozrieť brata do kúpeľov Smrdáky, čo sa ukázalo ako nie najlepší nápad a skoro celú návštevu som radšej ležala na lavičke v parku. Jeden z kúpeľných domov má názov Vietoris. Ale vďaka tomu som navštívila Šajdíkove Humence, kde som prestupovala na vlak
16. Zle mi bolo sotva dva týždne, kedy som musela pracovať tak, že som ležala na zemi na chrbte a noťas mi rozpaľoval stehná v už aj tak šialenom augustovom krematóriu
17. Speaking of krematórium, v lete som si pri ovievaní nechtiac pichla do oka dreveným vejárom a poškriabala som si rohovku. Väčšiu bolesť som nezažila, teda okrem pôrodu
18. Prestala som si ohrýzať nechty
19. Bola som strašne nad vecou a problémy iných ľudí mi pripadali banálne
20. Prvýkrát v živote som sa na Sardínii nechala unášať obrovskými vlnami
21. Strašne som sa bála, že budem hrozná mamka
22. Konečne som si vybavila českú kartičku poistenca, čo ma stálo štyri mesiace života
23. Kúpila som si len: jedny tehotenské nohavice a legíny. Ku koncu som vlastne nič iné nenosila
24. Rozpadol sa mi jeden zub
25. V MHD mi za celý čas uvoľnili miesto presne dvaja ľudia. Nesťažujem sa, iba bolo zábavné to pozorovať
26. Niežeby som sa niekedy cítila sexy, ale ku koncu som si pripadala ako bezpohlavná obrovská vec
27. Nakreslila som doma komix, a to aj vďaka tomu, že sa mi ku koncu nechcelo takej obrovskej chodiť vonku po zime
28. Dožila som sa tridsiatky
29. Bola som strašne roztržitá a veľa som plakala
30. Zasadili sme čerešňu a vykynožili orgován
31. Deň pred pôrodom som bola ešte na jóge
32. Pochopila som niektorým konaniam a rozhodnutiam svojich rodičov počas môjho detstva (a fungovaniu ľudstva tak celkovo) a bolo mi ľúto, že som na nich bola vtedy zlá. Teraz už viem, aké to je byť rodičom
33. Zanikol Nu Spirit, môj milovaný Unijazz, tento rok je posledný Nachtdigital a končí aj Účko, čo prijímam ako znamenie konca éry a začiatok zodpovedného života s dieťaťom
34. Vedci potvrdili, že v srdci Mliečnej dráhy je masívna čierna diera, ale my sme zistili, že skutočným stredom našej galaxie je naša Zoja
35. A tá je múdra, šikovná a krásna, presne v tomto poradí.
ja podľa mňa tiež žijem v inom svete ako Kristína Tormová a jej radodajky... vďaka, Terez, moc Vám prajeme všetko len dobré a ak Dani bude poškuľovať po Tvojej Zoji, poviem mu len - dobrá partia :)
OdpovedaťOdstrániťjej dikes! <3 dobra partia :D nemozem nesuhlasit
Odstrániť:) Musím se pousmát, jak se některé věci sejdou. Za cca měsíc a kousek rozšíříme taky řady, přičemž bys neuhodla, kdo je ten druhý v "my" :) Třeba ten, co měl předmět "práce s motorovou pilou" naučí syna totéž :) Zdraví a všecko dobré přeje Veronika (kdysi dávno z IBM, kde už zůstal jen masochista Braňo :) )
OdpovedaťOdstrániťvau! tak toto je skvele! zivot :D
Odstrániť