I. Mŕtva na múriku

 

TeEf trávila leto na chalupe a čakala, že bude ako každé iné. Country bál, dedinské intrigy, ospalé dni, zaváranie ostružín, večné kynoženie orgovánu, pivo na sekeru a ostrekovanie sršňov záchodovým sprejom. Až kým sa nestala tá podivuhodná vražda.

. . .


Starý Propán sa pomalým šuchtavým krokom poberá k námestiu. Býva v unimobunke za dedinou na kraji lesa a starosta mu kupuje brikety, aby v zime nezamrzol. Vyzerá, že ešte pamätá cisára Františka Jozefa, ale chlapi hovorili, že má len vyše 80 rokov. Nosí jeden oblek, ktorý mu je stále väčší a väčší a postupne naberá farbu zeme. Presne v polovici cesty si musí oddýchnuť a sadá si na drevenú lavičku pred našou chalupou. Keď ho zdravím, pozerá mi priamo do očí, tie jeho sú modro-žlté a jeho nos je ako veľký kožovitý zemiak z lonskej jesene, ktorý zostal ležať nespotrebovaný v pivnici. Propán sa dovznáša ulicou až na terasu miestnej reštaurácie, kde dve hodiny pije svoje prvé veľké pivo.


Odbíja jedna hodina, vonku je sparno, v prístrešku pred reštauráciou sa zhromažďujú skupinky otrávených turistov. Čakajú na hlavnú atrakciu dňa - banícky betlehem. Po otvorení veľkej brány za zvuku fanfár vyťahujú diváci obrovské mobily a nahrávajú. Trvá im približne dvadsať sekúnd, kým pochopia, že postavičky v betleheme sú statické a nehýbu sa. 

 

“Veď to sa nehýbe!” kričí malé ryšavé dievča v tričku Frozen. Starí rodičia si odždibkávajú z hranoliek a tvária sa, že vnučku nepočujú. Keď zazneje posledný tón a papundeklová brána sa zavrie, turisti zmätene sklopia oči a pracú sa preč.


Pred obecným úradom leží na múriku mŕtva myš. Zrazu sa začína hýbať a vychádza spod nej červ. Ide okolo mravec, chytí kusadlami červa a chvíľu sa tam skrúcajú, až červ ochabne a mravec ho vlečie preč. Cestou stretáva ďalšieho mravca, povie mu to a ten to ide povedať ostatným. O chvíľu prichádza hejno mravcov a lezú pod mŕtvu myš. O sekundu spod nej vystrelí do všetkých smerov asi desať bielych červov s čiernou bodkou na chrbte a za nimi mravce. Červy sa skrúcajú, mravce hryzú a je to to najdrsnejšie, čo som zatiaľ videla za toto leto, pozerám som na to asi pätnásť minút. O pár metrov ďalej má starosta normálny pracovný deň a ani netuší, aká dráma a šialenstvo sa odohráva kúsok od jeho okna. A takto to je.

Propán sa pomaly postaví a vznáša sa z reštaurácie vedľa do krčmy. Objedná si svoje druhé veľké pivo, necháva Silvii tringelt 30 centov a popíja ho ďalšie dve hodiny. Sedí a pozerá na rozostavaný dom mladej rodiny s piatimi deťmi. Spia. Tiene sú krátke, muchy otravné a v bielom dome vyzváňa telefón, ktorý nikto nedvíha.

 

Pokračovanie nabudúce