Šunka

V okne povievala zahnusená nemocničná záclonka a Charakter sa pomaly zviechal z postele. Keď si nasúval nemocničné papuče, ktoré mu zo súcitu kúpila niektorá zo sestričiek, mal pocit, že mu praskne brucho. Stehy po včerajšej operácií hernie mu rozťahovali kožu a nepríjemne to bolelo. Navyše sa mu v žalúdku rozožierala hrachovo-bujónová kaša z obeda. Kyselina mu vybehla až do hrdla a vtedy si uvedomil, že to ďalej neznesie. Proste neznesie.

Najradšej by si vzal klystír a všetko to svinstvo jednoducho vysral. Kde ho ale vziať? Sestričky, ktoré mu boli odporné, striehli na každý krok pacientov ako sliepky na červíka.

“Len si vybehnem po cigarety!”, zakričal Charakter do dverí a rýchlo sa v šmykľavých papučiach šúchal po zelenej chodbe.

Samozrejme, nemal v úmysle navštíviť ten nechutný nemocničný bufet. Vybehol z pavilónu E a predral sa cez drôtený plot za budovou. Jeho pyžamo bolo tak ošuchané, že si nejaké tie ďalšie škrabance nikto ani nevšimne. “Nie sme predsa na klinike Grace, kde má každý peknú voňavú bodkovanú košieľočku”, pomyslel si zatrpknuto a vstúpil do priľalých malých potravín, patriacich nejakému Vietnamcovi.

Ozval sa hrozný pípavý zvuk zvončeka, ale predavač ho ignoroval. Charakter tu totiž nakupoval každý deň rovnaký tovar: cigarety  namiesto klystíru, chalvu namiesto sladkostí a 250 gramov šunky, ktorú vždy nenápadne spráskal na nemocničnom záchode. Zo zvláštnych dôvodov mu po jej konzumácii značne ustúpila bolesť pravého vajca, ktoré ho pobolievalo, odkedy na bicykli prekonal cestu z Bratislavy do Brna po diaľnici. Tá nekvalitná asfaltka by oslabila aj Golemovu brušnú stenu.

S dobrou náladičkou ukladal veci do košíka. Zrazu sa ozvalo tresknutie a do obchodu vpálil chlap v nemocničnom plášti. “Vyzerá, ako z pavilónu C”, prebleslo Charakterovi hlavou. Zvonček ani nestihol zapípať a chlap už držal v rukách registračnú pokladňu. Predavač sa mu ju pokúšal vytrhnúť, ale chlap v plášti ho skopol na zem. Predavačova hlava narazila na dlaždice a spolu s telom sa už radšej nehýbala.

Chlap pozrel priamo na prekvapeného Charaktera akoby sa nechumelilo, razom k nemu priskočil a odvliekol ho zadným vchodom do dvora.

“Máme peniaze. Čo s nimi?”, zadumane sa spýtal chlap a obzeral si pokladnicu.

“Šibe ti?!”, zvrieskol Charakter.

“Nie. Potrebujem si len zatrtkať…čo najskôr!”, oblizol sa chlap.

“Preboha!”

“Čo sa nervuješ? Trčím tu už tri a pol mesiaca. Čakáš, že mi stačí ťahať porno z toho chabého nemocničného internetíku?!”, odpľul si chlap.

“No, mne stačilo predstavovať si ženu v bikinách”, vyjachtal Charakter.

“Ty si debil. Berieme prachy a ideme do mesta. Tam hádam splašíme nejakú kurvu na chodníku. Kamióny teraz chodia pomenej.”

“Zbláznil si sa? Idem ťa nahlásiť, ty chorá hlava!”

“Tak to určite. Ideš so mnou”, rozhodne prehlásil chlap.

“Prečo?”

“Lebo okrem ženy potrebujem precvičiť aj steny konečníka”, uchechtol sa chlapík.

Charakter na to neodpovedal a poslušne kráčal za chlapom v nemocničnom plášti. Vlastne bol aj celkom rád.

“Radšej precvičiť cudzí konečník, ako sa váľať po zemi s mŕtvym predavačom”, pomyslel si Charakter a radostne vykročil smerom k mestu.