Zima

-Dobrý deň, mohli by ste sa, prosím, posunúť viac pod striešku zastávky? Sneží na mňa.

-Samozrejme

-Ďakujem.

-...

-Viete, odkedy som sa minule vytrepal na chodníku pred hlavnou stanicou kvôli sprostej námraze a narazil si kostrč, mám zo zimy panický strach. Na kabáte mi pristane jedna vločka a som v riti.

-Aha.

-Samozrejme, túto fóbiu predchádzala iná. Viete, ja som čudný človek. Pokiaľ sa ničoho nebojím, cítim sa nesvoj. Ale vždy príde niečo, čo ma zničí. Pred rokom to bolo zasa leto.

-Čože?

-Ako vravím. Minulý rok som sa poflakoval po pláži v Chorvátsku. Pohodička. Potom ma napadlo, že by som si mohol ísť zaplávať do miestneho aquaparku. Nechápem, čo ma to pochytilo. Hodil som sa do vody a zrazu cítim švihnutie. Normálne švihnutie o nohu. Vynorím sa z vody a uvidel som masívnu rybu. Viete, takú tú, čo sa stále smeje a jej piskot sa počúva na relaxačných cédéčkách..

-Myslíte delfína?

-Presne toho! Mrchu jednu! Pozerá na mňa a mňa skoro trafil šľak. Vybehol som z bazénu ako srna! A vtedy to začalo.

-Čo?

-No tá fóbia.

-Aha. Do čerta!

-Čo sa deje?

-Prichádza mi električka.

-No tak sa majte a prepáčte sa vyrušenie..

-V poriadku. Vlastne to bolo celkom zaujímavé. Nejdete tým istým spojom?

-Prečo?

-Rád by som vás počúval.

-Výborne! Cestou vám poviem niečo o predminulej jeseni a mojej fóbie zo šuštiacich listov.

KONIEC