.Tretie oko.
So železnou pravidelnosťou jak Family Frost
Prichádza každoročná paranoja
A keď si myslím, že konečne jej bolo dosť
Ona načrie hlbšie do zdroja
Môj najväčší strach je, že vidím budúcnosť.
Moje tretie oko
Vidí takmer doko -
- nalo nano -
multiverzum mojich vízií
Som len to, čo vnímam
A keď je vesmír v kŕči
Ja som to, čo ma zaujíma
A keď uverím, že som solitér
a nie som súčasťou všetkých
prešpekulovaných aj nevedomých hier
Som odprostená od všetkých blbých pravidiel
Nemám hashtag metoo, lebo nie som sexy
Som neviditeľná a to pomáha mať ľahkú myseľ, kde si
Surfujem na mojej vlastnej vlne.
Baví ma moja vlastná infiltrácia
Do tohto kúta univerza
A následná observácia
A úžas and tým
Ako sa ohýba ľudská existencia
A jej každodenná racionalizácia
Nikdy som nevedela hrať tie veľké hry
Vždy prehrám aj v Človeče nezlob sa
Je to krehké ako africký damašk a mäkké ako froté
že stretla som ťa v tej najzriedkavejšej hviezdokope
Otvor tie dvere, to nevedomie na ne klope
Nechcem. Zamkýňam si svoje svety
Mlčím
A nepýtam sa ako je ti
Tak radšej idem vyniesť smeti
Ale kam? Sú rozfúkané aj po ulici
Som generácia, ktorá keď vidí letiaci sáčok
Si spomenie skôr na Americkú krásu
Ako na to, že plast je čiarou na diaľnici
Ktorá končí v masovom hrobe produkčného rastu
Nuž, plast je oficiálne piaty živel
My všetci dosiahli sme level “plevel”
Radšej sa vraciam späť, kde
Ulica je moja silent disco
A festival, keď bez plaču zaspí naše decko
Naša spálňa sa zmenila na Takeshiho hrad
Snažím sa stúpiť na parketu, ktorá nevŕzga
Keď sa z nej snažím vyplížiť
a mať aspoň jednu sekundu iba pre seba
Ktorú aj tak zmárnim na tupý insta smrad
V piatok večer síce fúkam, ale iba sopeľ z tvojho nosa
Tvoj plač ma reže ako ostro nabrúsená kosa
Ťažko sa zbavujem ťaživých myšlienok
A popri zbavovaní sa špinavých plienok
Si unikám do sveta metafor a pulzarov
Kde realita býva iná, ako písal Asimov
Hanbím sa, že tvoje dve priezračné oči
Niekedy mením za dve farebné ikonky na displeji
Vtedy sa úporne káram a teším sa, že preč sú časy
Kedy môj jediný cieľ bol dostať sa z mínusu aspoň na nulu
Tak som si dala pod jazyk rozpustiť bobuľu
Vznášala sa k centru v štvorštvrťovom takte
Krokujem si po meste svoje vlastné parte
Logala som vypálenú marhuľu tak,
že fľaštičky štrngali aj brngali
hnedé oči mojej mamy vystrašene plakali
Keď špekulant špiritus ovládol mi papuľu.
Našťastie je to preč
A nesmiem to nikdy podžubať tak,
aby som pred tebou stratila reč.
video:
video:
Komentáre
Zverejnenie komentára