Reč
Pred piatimi rokmi sa nám s manželom narodila dcéra a obaja sme zažili doslova kultúrny šok. V tom období sme boli ešte párty ľudia, ale zrazu sme sa ocitli mimo všetkého diania a ťažko sme to niesli. Obaja pochádzame zo Slovenska a tu v Prahe nemáme starých rodičov ani žiadnu pomoc. V tom období fungovalo pre rodičov s deťmi len veľmi málo priestorov, kde sa dal tráviť čas. Jedno z nich bolo baby kino v kine Aero a BIO OKO, kde bývajú doposiaľ dopoludnajšie premietania aj pre rodičov s deťmi. Ako matka vtedy ročného dieťaťa som tak videla napríklad film Parazit, v závere ktorého som si vychutnávala krvavý masaker. Druhým očkom som v prítmí kina sledovala našu dcéru, ktorá sa práve učila chodiť. Ak by som toto obdobie mala vyabstrahovať do jedného slova, bola by to osamelosť. Nielen preto, že som sa prvýkrát ocitla v role matky, ale aj preto, že som sa ocitla v izolácií. Covid toto moje prežívanie ešte umocnil. Musela som to všetko zo seba dostať von a tak som pri kočikovaní a túlaní s
